Dve filozofie osobného rozvoja (ktorej z nich veríte vy?)

Existujú dve rozdielne filozofie, ktorými ľudia pristupujú k osobnému rozvoju.

A to, čo som videl za posledných 10 rokov svojej práce výkonnostného kouča a rečníka je, že tieto dve filozofie prinášajú úžasné odlišné výsledky.

Prečo? Pretože filozofia je ako kompas. Je veľmi dôležité, ako dobre je náš kompas nastavený, keď sa snažíme niekam dostať.

Čím vedomejší sme si našej filozofie, nášho kompasu, tým jednoduchšie je pre nás dostať sa tam, kam sa chceme dostať. 

Takže čo sú tieto dve filozofie?

  1. Prvá filozofia, ktorou ľudia pristupujú k osobnému rozvoju by sa dala opísať takto.

Ľudia majú pocit, že je na nich niečo zlé. Na ich osobe, osobnosti. Že nie sú dosť dobrí. Skrátka niečo im chýba.

A osobný rozvoj je spôsob, ako sa to snažia získať.

Všimnú si na sebe napríklad, že majú nízke sebavedomie a tak sa pozrú smerom von, do kníh, prednášok po cvičenia, praktiky a nástroje, ktoré by im pomohli vybudovať si lepšie sebavedomie.

Ale vychádzajú z filozofie, že sebavedomie nemajú alebo majú ho nízke.

Alebo si na sebe všimnú, že cítia strach a stres a tak sa pozrú smerom von, do kníh, prednášok po cvičenia, praktiky a nástroje, ktoré môžu využiť, aby zmiernili svoj strach a stres.

Ale identifikujú sa ako ľudia, ktorí cítia často strach a často stres.

Alebo si na sebe všimnú, že v spoločnosti druhých sa necítia sebaisto a znova sa pozrú smerom von, aby zistili, čo majú robiť či praktizovať, aby sa cítili istejšie.

Postupne si títo ľudia osvoja rôzne rutiny, praktiky a veci, ktoré potrebujú robiť každý deň, aby sa cítili sebavedomo, aby necítili strach či stres alebo aby sa cítili sebaisto.

Osobný rozvoj sa pre nich stane prácou na plný úväzok, pretože sa boja toho, že ak by prestali každý deň praktizovať tie rutiny a praktiky a veci, ktoré potrebujú robiť, všetko by sa vrátilo do starých koľají. Vrátilo sa by sa nízke sebavedomie, strach, stres a neistota.

Praktizovanie a „tvrdá práca“ na sebe je jediný spôsob, ako si vedia predstaviť, že sú dosť dobrí.

A títo ľudia dosahujú výsledky. Všetko je to podmienené tým, že každý deň si musia splniť svoje rutiny, odrecitovať svoje afirmácie, praktizovať svoje praktiky, aby boli okej, ale dosahujú výsledky.

  1. Druhá filozofia, ktorou ľudia pristupujú k osobnému rozvoju je presným opakom.

Kým v prvej skupine si ľudia myslia, že im niečo osobnostne, v hĺbke ich Ja chýba a preto na sebe potrebujú riadne makať, druhá skupina ľudí chápe, že im nikdy nič nechýba.

Že im vlastne nikdy nič nechýbalo.

Chápu, že sa narodili dokonalí. So životnou energiou. S úžasným sebavedomím, mentálnym zdravím, nebojácni, pokojní.

Nemusia robiť nič, aby tieto veci cítili, pretože tieto veci sú súčasťou ich prirodzeného nastavenia. Sú súčasťou ich ja.

A tak majú viac voľného času sa pozrieť na to, čo chcú skutočne vo svete dosiahnuť. Ako chcú žiť svoj život.

Ale robia to s vedomím, že už teraz majú všetko, čo budú kedy osobnostne potrebovať a nikdy o to neprídu. Pochopili hlbšiu pravdu.

Samozrejme s takýmto pohľadom na seba si dovolia veci, život a prítomnosť viac užívať, ciele si stanovujú preto, že im to dáva zmysel, nie preto, že by to o nich malo niečo povedať a sú si vedomí toho, že aj keď svoje ciele nedosiahnu, nehovorí to nič o tom, kým naozaj sú.

Ľudia s týmto prístupom chápu, že osobný rozvoj je viac o objavovaní a znovu spomínaní si na veci, ktoré kedysi dávno o sebe vedeli, no zabudli na ne a že strach, stres či nízke sebavedomie nie sú ich súčasťou, no sú to iba emócie, ktoré občas cítia, keď majú roztržité, či zaneprázdnené myslenie.

Vedia, že ich podstatou, pod tým všetkým, je aj tak kľud, pokoj a láska.

Títo ľudia nemusia byť nevyhnutne milionári a nemusia sa nevyhnutne naháňať za obrovskými, ambicióznymi cieľmi ( aj keď niektorí z nich to robia), no sú to jedni z najšťastnejších a najpokojnejších ľudí, ktorých poznám a skutočne si užívajú život.

Majú úžasné vzťahy, so sebou a s inými a žijú život napojený na hlbšiu inteligenciu, na energiu života, ktorá ich každý deň vedie. A oni sa ňou nechávajú viesť.

Takže toto sú dve rôzne filozofie, ktorými ľudia pristupujú k osobnému rozvoju.

Tieto dve filozofie prinášajú v živote úplne odlišné výsledky. Dobrou správou je, že filozofie sa dajú ľahko meniť.

Keď vidíme niečo nové, niečo, čo cítime, že je správne, nemusíme to praktizovať. Ihneď nám to dáva zmysel. A potom s tým stačí už len tráviť viac času a objavovať to v sebe.

Čo ďalej?

Poseďte si s každou z týchto filozofií a sledujte, čo vám hovorí váš vnútorný hlas. Pri ktorej sa cítite pokojnejšie? Pri ktorej sa cítite lepšie? S ktorou vám dáva zmysel žiť dlhodobo?

A potom tú pravú pre vás začnite viac objavovať. To na začiatok úplne stačí. 

S pozdravom,
Bernard